je pre mňa veľkou cťou, a zároveň osobnou radosťou, prihovoriť sa vám pri príležitosti ďalšieho ročníka Sympózia roboticky asistovanej rehabilitácie, ktoré sa bude konať v Zaječí. Sympózium organizačne zastrešuje Klinika fyziatrie a rehabilitácie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Nemocnice AGEL Bratislava, ktorá je jednou z vlajkových lodí robotickej rehabilitácie na Slovensku.

Keď sa pozrieme spätne na posledné roky, je zrejmé, že rehabilitačná medicína prechádza zásadnou transformáciou. Už nám nejde len o návrat funkcie v tradičnom zmysle, ale dnes hovoríme o cielenej modulácii neuroplasticity, o presnom dávkovaní pohybového stimulu a o využívaní technológií. Práve tie nám v súčasnosti umožňujú vidieť a merať pokrok spôsobom, ktorý bol ešte v nedávnej minulosti ťažko predstaviteľný.

Ako rehabilitačný lekár a človek, ktorý sa aktívne venuje neurorehabilitácii, vnímam roboticky asistovanú terapiu nie ako alternatívu, ale ako prirodzené rozšírenie našich terapeutických možností. To, čo bolo kedysi limitované fyzickou kapacitou terapeuta, dnes vieme efektívne znásobiť. Pracujeme a postupujeme presnejšie, intenzívnejšie a najmä reprodukovateľne.

Zároveň si však myslím, že by sme mali zostať pokorní. Technológia sama o sebe nelieči. To, čo robí rehabilitáciu skutočne efektívnou, je stále kombinácia klinického uvažovania, empatie a schopnosti individualizovať terapiu pre konkrétneho pacienta. Robotika nám dáva nástroj, ale zodpovednosť za jeho správne použitie zostáva na nás.

Veľkým benefitom moderných systémov je aj ich schopnosť motivovať pacienta prostredníctvom multisenzorickej stimulácie interaktívneho prostredia a okamžitej spätnej väzby. Práve motivácia je často kľúčovým faktorom, ktorý dokáže pozitívne ovplyvniť terapeutický výsledok. Verím, že tohtoročné sympózium nebude len o prezentácii technológií, ale najmä o výmene skúseností, kritickej diskusii a hľadaní odpovedí na otázky, ktoré si ako odbor kladieme: Ako správne indikovať robotickú terapiu? Kde sú jej limity? A ako ju efektívne integrovať do každodennej klinickej praxe?

Osobne som presvedčený, že budúcnosť rehabilitácie je v synergii medzi človekom

a technológiou, medzi dátami a klinickým citom, medzi vedou a reálnou praxou.

Ďakujem všetkým, ktorí posúvajú tento odbor dopredu a vážim si, že spolu vytvárame prostredie, kde má moderná rehabilitácia jasné smerovanie.